slide-1

Členská zóna

Vážení návštevníci, členská zóna je vyhradená len pre členov klubu Patriot.

Registrácia
Ak ste zabudli svoje prihlasovacie údaje, kliknite odkaz Zabudnuté heslo, bude vám preposlané na vašu emailovú adresu. Ak sa vám i napriek tomu nepodarí prihlásiť, kontaktujte nás na patriot@patriotklub.sk, my vám ho prepošleme.



Meno:

Heslo:


Zapamätať si ma   | Zabudnuté heslo

Naši partneri


Montrúr

 

 

 OSVYUM - aukčná spoločnosť

 

Patriot klub 

Patriot klub

Registrácia člena

Registrácia

Aktuality

Odovzdanie finančného daru

03.06.2024
Patriot klub Dňa 3. júna 2024 sme odovzdali finančný dar pre centrum ANJELIK v Sečovciach

Umenie v duši, pomoc v srdci - GALÉRIA

06.05.2024
Patriot klub Prinášame vám veľkú galériu z úspešného podujatia Umenie v duši, pomoc v srdci

Umenie v duši, pomoc v srdci

15.04.2024
Patriot klub Srdečne vás pozývame na spoločenský večer spojený s benefičnou aukciou výtvarného umenia, ktorý sa koná pod záštitou spoločenských klubov, ktorý sa koná 28. apríla 2024 o 18.00 hod. v GES Clube na Nám. L. Novomeského 13 v Košiciach

Členská zóna

Aktuality



Juraj Jakubisko

27.06.2023 |

Spomienka na maestra filmového plátna

 

 

Patriot klub Prof. doc. MgA. Juraj Jakubisko bol slovenský filmový režisér, scenárista, kameraman, výtvarník. Jeho filmy sa vyznačujú osobitou poetikou, bizarnosťou a hravosťou. Jeho druhou manželkou bola slovenská herečka a filmová producentka Deana Horváthová-Jakubisková.

Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 v dedine Kojšov v gelnickom okrese na východe Slovenska. Z Kojšova sa neskôr presťahovali do mesta Košice, ktoré boli v tom čase kozmopolitným mestom. Bok po boku tu žili Slováci, Maďari, Rusíni, Židia a Česi. V Košiciach Juraj Jakubisko návštevami kina Čas, kde pozerával grotesky s Charlie Chaplinom alebo Busterom Keatonom spoznal nový svet – svet filmu. Okrem kina sa rád pozeral aj na „divadlo“ u dominikánov. Zoskupenie poštárov tu aranžovalo rôzne živé obrazy z Biblie spolu so živými obrazmi Lenina a Stalina. Niekomu by sa toto spojenie mohlo zdať zvláštne, no samotný Juraj Jakubisko z tohto spojenia spravil jeden z princípov jeho filmovej poetiky.

Sklon k výtvarnej tvorbe priviedol Juraja Jakubiska na Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave. Bol prijatý do oddelenia grafiky, no prestúpil na fotografiu. Absolvovaním umeleckej strednej školy nadobudol Jakubisko výtvarné vzdelanie, ktoré využíva vo svojich filmoch doteraz. Práve výtvarno je najsilnejšou stránkou jeho filmov.

Neskôr sa prihlásil na Filmovú Akadémiu múzických umení v Prahe, kde bol Juraj Jakubisko prijatý na odbor réžia, neskôr si k réžii pridal aj kameru a tak vyštudoval vysokú školu v dvoch odboroch štúdia. Študoval práve v čase nástupu novej generácie česko-slovenských filmárov.  Počas štúdia natočil veľa krátkych filmov a dokumentov.

Po úspešnom absolvovaní pražskej FAMU v roku 1966 nasledovalo veľmi produktívne a doteraz najzaujímavejšie Jakubiskovo obdobie. V priebehu necelých štyroch rokov natočil tri dlhometrážne filmy. Debutoval úspešným filmom Kristove roky (1967) a pokračoval filmami Zbehovia a pútnici (1968) a Vtáčkovia, siroty a blázni (1968).

Kvôli nepriaznivej politickej situácii v Česko-Slovensku nemohol po normalizácii dokončiť svoj v poradí štvrtý dlhometrážny film Dovidenia v pekle, priatelia (tento film dokončil až v roku 1990).

V roku 1971 dostal zákaz na točenie hraných filmov.

Na konci osemdesiatych rokov mu bolo dovolené natočiť ďalší hraný film a tak vznikla snímka Postav dom, zasaď strom (1979). Po filme (aj napriek diváckemu úspechu) prišli opätovné kritiky zo strany štátnych funkcionárov. Znovu prišli sankcie, no nie také kruté. Mohol natáčať iba historické filmy, rozprávky a komédie. Do roku 1989 nakrútil trojdielny televízny film Nevera po slovensky (1979), rozprávku Perinbaba (1985) a sedemdielny televízny seriál Teta (1987), ktorý neskôr zostrihal na filmovú verziu s názvom Pehavý Max a strašidlá (1987). V tomto období natočil oceňovaný film Tisícročná včela (1983). Tri mesiace pred pádom komunistického režimu mal premiéru jeho posledný film z osemdesiatych rokov Sedím na konári a je mi dobre (1989).

V posledných rokoch žil v Prahe, ale napriek tomu sa stretával s Patriot klubom, pretože sa celý život hlásil k východniarom. Zomrel 23. februára 2023 v Prahe. Česť jeho pamiatke.